kozmonautka9 napísal:No,ale na jednej omši pán farár povedal,že ľudia konajúci zlo pôjdu do pekla.Nepochopila som,lebo ty si tu písal,že človek po smrti sa môže dostať blízko k Bohu,aký život mal.Takže ani nebo neexistuje spolu s peklom?Teda ja si myslím,že keď človek je súdený podľa toho,že aký život v srdci viedol,tak potom sa dostane bližšie k Bohu a tú blízkosť by som nazvala sférami.Nebo môže byť len nejaký stav duše,v ktorom sa duša ako energia nachádza.
Farár v kostole v nejakej dedine je jedná vec. Vyštudovaní teológovia, veriaci, samozrejme sú vec iná. Ibaže v praxi sa oná skutočná kresťanská teológia veľmi neberie, pretože každý farár si stráži svoje - to je jedna z vecí, ktoré im vyčítam. Kázne stavia tak ako jemu vyhovuje a vôbec nie tak, ako by možno bolo potrebné. Často tlačí do ľudí svoj vlastný, v istej miere obmedzený (nie pejoratívne) názor alebo úsudok a ovplyvňuje tak mladých, veď starí si zamumlajú, ale mladí často nie.
Ja neviem ako vnímaš pána farára - ako človeka, ktorý vie o Bohu viac ako ty? Skutočne taký človek môže(?) existovať? Určite sa vyzná viac v písme, sviatkoch, všetkého čo sa smie i nesmie, ale nemyslím, že k nemu Boh hovorí viac ako k niekomu inému.
Ďalšou vecou je samotné písmo - ak ho človek vníma akokoľvek inač než alegoricky a skutočne nevníma a nevidí všetkú tu inotaj, ktorá sa tam nachádza, môže mu jednoducho prepadnúť, pretože písmo je písane tak, aby sa tam našiel každý v každom období svojho života, je to umelecké dielo, podobne ako v zbierke básni sa môžu nájsť stovky ľudí inak.
Čo som písal hore je jeden z moderných názorov o ktorých sa diskutuje medzi ľudmi zaoberajúcimi sa skutočnou kresťanskou teológiou a nie kostolným kresťanstvom, jedná sa o názor, že človek sa môže dostať k Bohu len tak blízko ako dobre žil. Už tu nie je miesto pre stredoveké moralistické nebo/peklo.
