Niekoľkí z vás už určite poznáte teóriu, ktorá tvrdí že celok, respektíve „vyšší celok“ je vždy pozitívny, alebo ho ako pozitívny vykresľuje. Tento vyšší celok však tvorí dualizmus dobra a zla, opačných princípov – „nižších celkov“. Znamená to že, dobro aj zlo a všetko protikladné vždy len tvorí jednu zo strán tej istej mince. Pre mňa bolo ťažké snažiť sa toto chápať teoreticky. No v poslednej dobe sa cítim, ako by to isté platilo aj o mne.
Pred niekoľkými dňami som postrehol, že je to vyobrazené v náboženstvách- opäť trocha skryte a nepovedané po lopate. Najprv to bolo v článku o Zoroastrizme:
Pri takejto koncepcii najvyššej bytosti sa Zaratustra musel nutne stretnúť s problémom ako vysvetliť zlo vo svete. Ahura Mazda, ako najvyššie dobro, spravodlivý a múdry Boh, nemohol byť pôvodcom zla. Na počiatku tvorí Ahura Mazda dve bytosti, dvojčatá Spenta Mainju a Angra Mainju, ktoré sú výronom jeho mysle. Spenta Mainju sa rozhodne konať dobro, stáva sa Ahura Mazdaovým duchom, (obdobu nájdeme v Kresťanstve v podobe Ducha svätého) Angra Mainju je predstaviteľom a pôvodcom zla. Nie preto, že jeho povaha by bola zlá, ale preto, že sám si zvolil takú cestu. Spenta Mainju a Angra Mainju sú dve sily, ktoré so sebou neustále bojujú. Treba im však porozumieť v ich celistvosti, nemôžu existovať oddelene. Spolu predstavujú svetlo a tmu, deň a noc. Tento dualizmus okolo spôsobuje, že sa do zoroastrizmu začleňujú nové pozitívne i negatívne sily, ktoré stoja buď na strane Spenta Mainju alebo Angra Mainju a navzájom so sebou zápasia. Dobrí duchovia sú súborne nazývaní améša spentovia, (svätí nesmrteľní) ktorí sú zosobnením Ahura Mazdových vlastností. Po boku Angra Mainju bojujú daévovia (démoni). Zoroaster nabáda, aby sa ľudia rozhodli konať dobro. Ak konajú neprávosti, spolupracujú tak s Angra Mainjom a opakujú jeho voľbu. Dôležitým momentom je v zoroastrizme práve možnosť, priam až nutnosť slobodnej voľby. Človeku sa tak dostáva Morálnej zodpovednosti za svoje konanie.
V tomto prípade predstavuje „vyšší celok“ Ahura Mazda, hlavné božstvo, je otcom dvoch synov, vyobrazený je pozitívne. Nižšími celkami sú jeho synovia, jeden pozitívny a jeden negatívny.
V kresťanstve toto vyobrazenie tak nebije do očí, pretože anjeli a Lucifer sa málokedy spomínajú, ako Boží synovia (tak si hovorili až v seriále Supernatural). Podľa mňa však je to to isté, Lucifer sa vzbúri a stáva sa z neho odporca (negatívny diel), anjeli predstavujú nižší pozitívny celok. Vyšším celkom a spojenie všetkého je Boh.
Ďalší úryvok:
,,… a tak se Světlo na krátkou chvíli spojilo s Temnotou, avšak ta chvíle byla dosti dlouhá na to, aby každé z nich pochopilo, že smyslem není vzájemná nenávist, ani opovržení… jen láska jednoho ke druhému, neboť ve skutečnosti nejsou jeden a druhý. „
kniha "Witchcraft" od Ly de Angeles
Zrejme to bude nejak súvisieť s učením náboženstva Wicca. Podľa mňa opäť niečo veľmi podobné. Celá táto moja úvaha, začala, keď som myslel na dobro a zlo, chápané ako princípy, alebo sily. Vtom mi napadlo, že tieto sily sa podľa uvažovania väčšiny musia navzájom nulovať, či neutralizovať (myslené v tom zmysle že sila nezanikne, iba stratí svoj smer- kladný či záporný zmysel) a tak som došiel k záveru, že to môže byť naopak a tieto sily sa môžu spojiť a dať vzniknúť väčšej sile. Na druhý deň som prepínal programy v televízii a v akejsi rozprávke som videl čarodejnicu, tak som to na chvíľu nechal. A ona práve hovorila, že chce spojiť sily dobra a zla. Aká náhoda, toto vidieť len deň po mojej úvahe.
Poďme k štvrtému smeru, čínskej filozofii:
Jin (ženskosť, tma, pasívna sila) a Jang (mužská, svetlá, tvorivá sila) sú popisom doplňujúcich sa opakov a nie sú absolútne - preto hociaká Jin a Jang dichotómia bude vyzerať opačne z inej perspektívy. Preto sa príslušné vyššie uvedené pojmy k Jin a Jang neberú doslovne. Všetky sily v prírode majú obidva stavy, a tie sú neustále v pohybe. Na západe sa často Jin a Jang zle zobrazuje ako "zlo" a "dobro". Nesprávna je tiež interpretácia symbolu v zmysle farieb - Taijitu nesymbolizuje čiernu a bielu (alebo červenú) farbu ako opak (čierna nie je absenciou bielej), ale symbolizuje v analógii tmu a svetlo (tma je absenciou svetla a naopak).
Jin a jang sa nevylučujú.
Všetko má svoj opak - nie však absolútny. Žiadna vec totiž nie je čisto jin alebo čisto jang. Každá zo síl obsahuje základ tej druhej. Napríklad zima sa môže zmeniť na leto.
Časť z jin je jang, a časť z jang je jin.
Malé bodky v symbole znamenajú stopy jednej sily v druhej. Napríklad aj v tme je svetlo hviezd. Znamená to tiež, že absolútny extrém jednej sily sa transformuje na opačný a to, že záleží od pohľadu a pozorovateľa, či je daná sila jin, alebo jang. Napríklad najťažší kameň sa dá najľahšie rozbiť.
Opäť nevidím podstatnú zmenu, podobne ako v druhom úryvku sa tu spomínajú sily, namiesto bytostí ako v zoroatrizme a kresťanstve. O jing-jang veľa neviem, ale ešte pred tým než som o nich čítal, správne som si tipol, čo znamenájú bodky opačnej farby v 'pazúrikoch'. Znamenajú, že žiadna energia, nie je bez "prísady" tej druhej. K tomuto záveru som prišiel aj ja, no pohľad na energiu či na hocičo iné som prirovnával k mikroskopu. To čo sa nám zdá z pohľadu menšieho priblíženia dokonalé, absolútne, je po priblížení nedokonalé. Alebo som to prirovnával k schodom - na jednom schode môže byť pravda jedno tvrdenie, na ďalšom opačné. Teda celá pravda je schodiskom tvrdení. Schody som prirovnával aj k ľudskému vývoju...
Záver: Pred istou dobou sa mi stalo, že ma kamarát nazval schizofrenickým. To vraj znamená rozdvojenosť... No na základe tohto článku si myslím, že kto v sebe dokáže spájať väčšie protiklady, nie je v nevýhode, ale práve naopak, môže byť univerzálnejším. Mnoho ľudí tvrdí, že uznáva zlatú strednú cestu, ale že to znamená žiadnu cestu neodpisovať a tým byť všestranný, to im nie vždy napadne.
To iste plati aj pre ten zaver. Ked ide niekto zlatou strednou cestou, tak to neznamena, ze mal by ist vsetkymi cestami. Aspon teda tak chapem tvoju vetu "nemal by odpisovat ziadnu cestu". Mal by sice preskumat vsetky cesty, ale z kazdej si vziat len to najlepsie. Povedzme ze pride na razcestie, je tam cesta ktora ide cez kopec, je sice narocnejsia, ale je kratsia. A je cesta ktora ide okolo kopca, je sice lahsia ale za to dlhsia. Otokar, tvoj prispevok chapem, ako ze ked pridem 10 krat na taketo razcestie, tak v podstate budem vyuzivat obe cesty. Ani jednu z nich nezavrhnem, cize pojdem priblizne 5 krat cez kopec a 5 krat okolo kopca. Alebo nejaky iny pomer ale nie 10:0. Ja termin zlata stredna cesta chapem v zmysle, ze clovek zavrhne obe cesty, ale z oboch si nieco zoberie. Najde cestu, ktora bude lahka ako cesta okolo kopca a zaroven kratka ako cesta cez kopec. Jednoducho najde tunel. Z oboch ciest si zobral len to dobre a vybral sa stredom. Kedze sa jedna o filozofiu a ta je subjektivna, tak sa samozrejme pravda najst neda, ber to iba ako moj nazor, nie pravdu, alebo fakt.
V RPG hrach si musime volit schopnosti, atributy ci kuzla ktore budeme pouzivat a davat do nich viac bodov, aby sme mohli zvladnut horsich nepriatelov v neskorsich fazach hry. Keby sme tam rozvijali vsetko rovnako, nezvladli by sme pokracovat v hre, kedze postava by nemala potrebnu likvidacnu silu. 
